Slíž severný (Barbatula barbatula)
Výskyt slíža severného v minulosti na Orave bol hojný, v súčasnej dobe je pravdepodobne už len
ostrovčekovitý a obmedzený na konkrétne lokality. Vyskytuje sa takmer v celej Strednej Európe a
to od Veľkej Británie až po Ural, nevyskytuje sa v severných oblastiach Fínska, Nórska a Švédska,
a to v čistých potokoch pstruhového a lipňového pásma, ako aj v prietočných rybníkoch.
Jedná sa o rybu z čelade SLÍŽOVITÝCH, ktorá dorastá do dĺžky cca 15-18cm, pričom tvar tela je
veľmi štíhly a dlhý. Má 3 páry fúzov, farba chrbta je sivá s mramorovaním, boky mramorované,
špinavohnedé brucho. Chrbtová a chvostová plutva sú škvrnité – početné tmavé škvrny. Farba oka
je hnedočervená. Obidve pohlavia dospievajú asi v 2 roku života, najvyšší doložený vek je 7
rokov. Rozlíšenie pohlavia je možné podľa prsných plutiev, ktoré samce majú trojuholníkovité a
samice vejárovité. Neres prebieha v mesiacoch apríl-jún na kamenitý a štrkovitý podklad potokov
a riek pstruhového pásma. Samice môžu mať až 2500 ks bezfarebných ikier priemeru 1 – 1,4 mm,
ktorých vývoj trvá 80-100 denných stupňov, tieto po oplodnení stráži samec. Neres prebieha v
etapách.
Slíž je rybou dna a v prípade vyrušenia podniká len krátké úniky a poskoky, počas ktorých sa snaží
ukryť medzi kamene, alebo v iných úkrytoch, čo je dané jeho nedostatočne vyvinutým a
redukovaným plynovým mechúrom, teda nemá predpoklady na pohyb v stĺpci vody.
Potravu tvoria prevažne...
Ochrana pred kormoránom 2
Rybári vyhrali, šnúry proti kormoránom zlegalizujú
Pyrotechnika je na dravé vtáky prikrátka. Šnúry cez rieku strašia účinne, no nelegálne.
DOLNÝ KUBÍN. Oficiálne ich napočítali asi dvanásť, no nedávno poletoval nad mestom kŕdeľ osemdesiatich kormoránov. Rybári tvrdia, že legálny spôsob plašenia pyrotechnikou je o ničom. Zimoviská rýb na rieke Orava v meste a v Istebnom opäť chránili šnúrami. Myslia si, že pomohli.
Nezmyselné podmienky
Šnúry na Orave riešila pred rokom Slovenská inšpekcia životného prostredia. Neboli v súlade s výnimkou na plašenie a odstrel kormorána veľkého, ktorú Slovenskému rybárskemu zväzu (SRZ) v Žiline udelilo ministerstvo životného prostredia. Nariadila ich preto odstrániť. Minulý týždeň prišli inšpektori na Oravu znova. Záver je rovnaký, veci treba uviesť do súladu s výnimkou.
Píše sa v nej, že plánovaný časový harmonogram a lokalitu odstrelu a plašenia žiadateľ minimálne deň vopred oznámi miestnej Štátnej ochrane prírody (ŠOP), pričom metódu vopred dohodne. Rybári to považujú za nezmysel.
„Vedieť tridsať hodín dopredu, kedy kormorány priletia, je nemožné," hovorí miestny rybár. „A prax vyvrátila aj tvrdenie o účinnom plašení pyrotechnikou. Keď ich vyplašíme v Istebnom, pôjdu sa nažrať do Kubína. To by sme ich museli dennodenne plašiť po celom úseku rieky."
Našli kompromis
Miestna organizácia Slovenského rybárskeho zväzu v Dolnom Kubíne (SRZ) sa od šnúr oficiálne dištancuje, osadili ich tam vraj iniciatívni nadšenci. Na nedodržanie podmienok výnimky ich v januári upozornila námestovská ŠOP. Zdôraznila, že kormorány treba plašiť zábavnou pyrotechnikou a manuálnymi zvukovými alebo svetelnými zariadeniami.
„V žiadnom prípade nebolo povolené použitie mechanických metód plašenia, vytvárajú bariéru na toku a môžu ohroziť funkciu biokoridoru rieky Orava."
Z februárového stretnutia rybárov s ochranármi vzišiel kompromis. „Šnúry na rieky v tejto podobe sú neprijateľné," povedal Róbert Trnka, riaditeľ S-CHKO Horná Orava. „Dohodli sme sa, že rybári cez rok vypracujú prototyp mechanického plašiča, tak, aby vyhovoval našim požiadavkám. Pre lepšiu viditeľnosť by mali byť šnúry husto označené vlajočkami alebo nejakým lesklým materiálom."
Čítajte viac:
http://orava.sme.sk/c/5796134/rybari-vyhrali-snury-proti-kormoranom-zlegalizuju.html#ixzz1GPZP801Z
3 x foto šnúr cez rieku Orava.
http://parnickyrybar.weblahko.sk/snura__1_.jpg
http://parnickyrybar.weblahko.sk/snura__2_.jpg
http://parnickyrybar.weblahko.sk/snura__3_.jpg
Pĺž európsky
Uvedená rybka patrí do čeľade pĺžovitých, ktorá je rozšírená takmer v celej Európe, avšak v
súčasnej dobe ichtiológovia zistili rôznymi genetickými testami viac druhov pĺžov, ktoré je
momentálne problematické zaradiť – pĺž severný /Cobitis tanea/ je rozšírený len v severných
častiach Európy, v povodí Labe a Dunaja je rozšírený jeho príbuzný pĺž európsky - Cobitis
elongatoides.
Jedná sa o rybku v celkovej dĺžke do 14 cm. Obývajú rôzne biotopy od podhorských tokov až po
nížinné rieky, ich ramená i kanálové sústavy, samec, ako aj samica dospievajú v druhom roku
života, neres prebieha v apríli až júni v menej prúdiacich usekoch na piesčité dno, alebo rastliny ,
vývoj ikier trvá cca 90 denných stupňov. Ikernačka može mať cca 1500 priesvitných ikier o
priemere 1,5-1,9 mm. Samce sú nápadne...
Krutá spomienka
Čoraz častejšie sa objavujú úvahy ohľadom párnických rybníkov (prebagrovanie jednotlivých jazier, zvýšenie hladiny, prepojenie s Oravou...), chcel by som pripomenúť nie príliš dávnu prírodnú katastrofu, ktorá sa udiala iba pred štyrmi rokmi - presnejšie v marci 2006. Väčšina z nás sa to dozvedela 15. apríla 2006, kedy Televízia JOJ v relácii Noviny o 19:30 hod. odvysielala smutnú správu pre dolnokubinských rybárov. |
klikni na
od Tibora Feriančíka
|
Ochrana pred Kormoránom
čítajte viac na: www.parnickyrybar.weblahko.sk
A) | áno, pravidelne | 17% | |
B) | áno, občas | 33% | |
C) | nie | 50% |