Pár fotiek OR Istebné 27.2.

 

 

       

 

       

       

     

          

      

         

         

 

PRETEK : MÁJOVÝ KAPOR 1. mája 2010 – Revír č.2620

 

   Pretek o najväčšiu hmotnosť dvoch ulovených kaprov. Po ulovení dvoch kaprov denný lov pretekára končí.

 

PRETEK : LRU – PLÁVANÁ – POLOŽENÁ 2. mája 2010 – Revír č. 2620

 

   Pretek o najväčšiu hmotnosť ulovených rýb. Hodnotia sa úlovky 2 kusov kapra, úlovky karasa striebristého a amura.

 

PRETEK : NAJVAČŠIA RYBA 9. mája 2010 - Revír č. 2620

 

   Pretek o najväčšiu ulovenú rybu v kategórii kapor.Hodnotí sa dĺžka ulovenej ryby v centimetroch. Po ulovení dvoch kaprov denný lov pretekára končí.

 

Propozície

 

Lov sa vykonáva na dve udice spôsobom položená, alebo jednu udicu spôsobom plávaná  Zraz pretekárov :                     revír č. 2620 na parkovisku ľavej kosy / ľavá prístupová cesta /                                                                                                             pozri mapu Prezentácia na každý pretek:   od 06,00 hod. do 07,00 hod.     Začiatok pretekov                    07,00 hod. Koniec všetkých pretekov:      14,00 hod.

mapa

 

                                  Všetky májové  preteky  sa  uskutočnia  len v revíri  č. 2620  nakoľko v revíri   

                                  č. 4170 je v roku 2010 plánovaná aplikácia liečiva Rupín speciál. Po aplikácii

                                  liečiva s  oxytetracyklínom  bude v  revíri zákaz lovu  všetkých druhov rýb až

                                  do odvolania. Použitie liečiva bude oznámené tabulami na prístupovej ceste.

         

 

---

 

Ryby liečia antibiotikami

Najnebezpečnejším infekčným ochorením kaprov je jarná virémia. Aby rybári predišli hromadnému úhynu, požiadali veterinárov o povolenie liečiť ich Rupinom.

DOLNÝ KUBÍN. Kaprový revír Štrkovisko Párnica so 17 jazerami spravuje miestna  organizácia Slovenského rybárskeho zväzu (SRZ). Prvou podmienkou preventívnej liečby Rupinom, širokospektrálnym antibiotikom vo forme granúl, je teplota vody 12 stupňov Celzia.

Čítajte viac: http://orava.sme.sk/c/5341338/ryby-liecia-antibiotikami.html#ixzz0lrTjuKrC

           

       

          

          

Voľby priniesli do výboru nováčikov. Budú sa diať zmeny?

 

 

V sobotu 20. marca sa opäť po roku uskutočnila VČS našej organizácie. Hlavnou témou bola voľba členov do výboru na obdobie rokov 2010-2014. Presné výsledky volieb si môžete pozrieť tu.

 

Schôdze sa zúčastnili aj pozvaní hostia - predsedovia organizácií z Trstenej a Námestova Miloš Kabáč a Vladimír Migra. VČS mala aj slávnostný charakter. Za prínos v oblasti rybárstva si niekoľko našich členov prevzalo čestné diplomy a vyznamenania .

 

Viac ako polovica našich členov opäť svojou účasťou dala najavo, že ich dianie v MO SRZ Dolný Kubín zaujíma. Oproti vlaňajšku prišlo o 25 členov viac, pričom sa nakoniec rozdalo 331 hlasovacích lístkov. Z nich v hlasovacej urne skončilo 233, avšak len 225 lístkov bolo platných.  Na mieste je otázka, ako by to asi dopadlo, keby hlasovalo všetkých 580 členov?

 

Ale poďme pekne poporiadku. Skôr, ako sme si zvolili nových členov do výboru, vypočuli sme si niekoľko informatívnych správ. Z nich stojí za zmienku jedna potešujúca, a síce, že sme požiadali Radu SRZ a  Ministerstvo ŽP o regulačný odstrel, po schvschválili a tak by sálení našej žiadosti by sme mali dostať povolenie na odstrel  5 kusov vydry riečnej, ktorá si v hojnom počte „pytliači“ v našich revíroch. Na druhej strane nás však zarazila správa, že v roku 2009 bol zaznamenaný výrazný pokles úlovkov šťuky, kapra a lieňa v revíroch Odstaveného ramena a Štrkovísk v Párnici. V tom istom roku naši členovia odpracovali 2680 brigádnických hodín, ale paradoxne 270 členov si nesplnilo brigádnicke hodiny, čím nás ukrátilo o ďalších 2750 hodín. Za neodpracované hodiny museli samozrejme zaplatiť, a to 2 eurá na hodinu, čo do členskej kasy prinieslo celkom 6190 eur. Tieto fakty vyústili do podania návrhu zvýšiť poplatok za neodpracovanú brigádnicku hodinu na 5 eur, čo v pléne vyvolalo hneď búrlivú diskusiu. Tento návrh bol členmi prehlasovaný  a neprešiel.

 

 

Spomeňme ešte ďalšie dôležité fakty, a to príjmy a výdavky našej MO za rok 2009. Hospodárenie za vlaňajší rok bolo v prospech príjmov, pričom tie dosiahli výšku 63 834,- Eur a výdavky predstavovali sumu 56 850,- Eur. Znamená to, že na účte MO SRZ Dolný Kubíne bolo ku koncu minulého roka 36 531,- Eur. Toľko k hospodáreniu.

 

Skôr, ako sme pristúpili k voľbám, padol návrh na zmenu volebného programu – aby nasledovala po bode č. 7. Diskusia. Ukázalo sa to ako dobrá myšlienka, nakoľko sa v nej veľa vecí vysvetlilo. Napr. nákup pstruha, o ktorom sa tu tak horlivo diskutovalo. Ohlas mala aj téma kormorány. Niečo sme sa dozvedeli aj o činnosti rybárskej stráže: máme 20 aktívnych členov, ktorí mali v minulom roku  dve pracovné zasadania, 15 spoločných vychádzok, 251 samostatných vychádzok a spolu skontrolovali 542 rybárov. Členovia MO svojimi príspevkami poukázali na fakt, že MO o svojej činnosti málo informuje v spravodaji Dolnokubínsky rybár, vývesných skrinkách a oficiálnej internetovej stránke. Na schôdzi sme sa však dozvedeli, že výbor plánuje oživiť vývesné skrinky a vylepšiť webovú stránku, avšak na rozšírenie Dolnokubínskeho rybára vraj nie sú finančné prostriedky.

 

A teraz v bodoch, o čom sme hlasovali a ako to dopadlo:

-         Zvýšiť poplatok za neodpracované brigádnicke hodiny: NEPREŠLO

-         Neprijať správu o hospodárení: NEPREŠLO

-         Zarybniť štrkoviská a OR amurom a zakázať kŕmenie: NEPREŠLO

-         Zarybniť amurom len jeden rybník a zakázať kŕmenie (pokusne): PREŠlO

-         Nezarybňovať štrkoviská a OR pstruhom dúhovým: NEPREŠLO

-         Zrušiť občerstvenie na VČS: NEPREŠLO

-         Zrušiť krízové zarybnenie Oravy 1 a požiadať eurofondy o náhradu škody: NEPREŠLO

-         Zaradiť kaprové zväzové povolenie na rok do tomboly ako 1. cenu od r. 2011: PREŠLO

-         Vyčleniť posledné bagrované jazero ako revír CHaP: NEPREŠLO

-         Vyčleniť medzi mostami v D. Kubíne úsek ako prírodnú rezerváciu: NEPREŠLO

-         Zmeniť charakter toku od žaškovského mosta po sútok Oravy s Váhom ako kaprový revír: PREŠLO (jeho zaradenie po schválení MŽP SR a Radou SRZ je však možné až od roku 2012)

-         Zvýšiť lovnú mieru lipňa na 35 cm a pstruha na 30 cm: NEPREŠLO

 

                               

äť zamrznuté , no na miestach kde bol ľad pílený bola len mierna vrstva ľadu , nič čo by sa nedalo obyčajnou pílkou vypíliť . Keďže sa vypílený ľad dal ľahko vsunúť pod hrúbku ľadu jazera , podarilo sa nám obehnúť všetky jazerá , a tým sme zmiernili množstvo plynov ( ktoré sa nemajú ako dostať spod ľadu na povrch ) aspoň do doby kým tieto vypílené miesta zase nezamrznú . Naši rybári bojujú o to , aby sa situácia z roku 2006 nezopakovala . No až po úplnom roztopení sa zistí , či naša náročná , nebezpečná , ba aj krvopotná práca stála za to .

       

   

   

    

Možno aj takto sa budú už tento rok tešiť potočáky na istebnianskom potoku, a to len vďaka našim anonymným kolegom, ktorí vlani nezištne vybudovali niekoľko za sebou nasledujúcich kaskád, ktorých je na našich potokoch tak žalostne málo.

 

Tohto kapra som objavil pod príjazdovou cestou (už druhý tento mesiac). Ktovie, ako dopadnú naše rybníky po tohtoročnej zime. Nebolo by na škodu, keby naša MO vlastnila merací prístroj na meranie obsahu kyslíka. Pomohlo by to pri organizovaní brigád na pílenie ľadu a samozrejme by nás to mohlo včas varovať pred podobnou katastrofou, aká sa stala v roku 2006 (úhyn rýb 2006) .

cca 40 cm

MERAČ NA OBSAH KYSLÍKA

    

Prvé správy od vody

Tiero šnúry sú natihnuté za kotolňou v DK a v Istebnom pod skalou. V Istebnom to  trom  ľuďom trvalo cca tri a pol hodiny a natiahli približne 10 šnúr. Šnúry prehadzovali udicami, na jednej bolo len olovo a na druhej  bol aj hák na zachytenie silonu. Ako tvrdí Peter, vraj záleží na prístupe z brehu, keď je dobrý pristup, tak sa to robí celkom dobre, ale keď treba chodiť po kríkoch, tak to podľa neho nie je nič moc. Ale všetko sa vraj dá, keď sa chce.

Hlavný organizátor  tejto akcie je VERVE, ktorý zakúpil aj šnúru zhruba za 20 €. "Všetko je to len o tom, že treba chcieť niečo proti  tým "pytliakom" spraviť. Už nás to stálo doteraz dosť peňazí, ale dúfame, že aspoň nejakú rybu zachránime," napísal mi Peter. Organizátorov to už stálo nemalú čiastku, ale chlapi dúfajú, že aspoň nejakú rybu v Orave zachránia.

Azda už len podotknem, že ak by to fungovalo, máme na budúcu "čiernu" sezónu účinnú zbraň proti Kormoránovi veľkému, ktorý na našich tokoch pácha obrovské škody. Najčastejším zdrojom potravy kormoránov sú totiž ryby. Pritom kormorán nezabije len rybu, ktorú zožerie, ale aj množstvo väčších rýb, ktoré fyzicky nezvládne dostať do žalúdka. Sám spotrebuje denne 3–4 kg rýb. Každý si tak môže sám spočítať, koľko rýb skonzumovali túto zimu, ak sa ich tu počas dvoch mesiacov zdržalo približne 80 ks! A to uvádzam len minimum.

     

        foto a info: Peter Žúbor

   

     

     

Komentář ke článku (0)